3.2 Kolmé (ortografické) zobrazovanie na niekoľko priemetní - 2D

---

Je najrozšírenejšou metódou zobrazovania predmetov vo všetkých oblastiach technického kreslenia (v strojníctve, elektrotechnike, stavebníctve atď.) a považuje sa za prijatý a uznávaný technický dorozumievací a informačný prostriedok. Základné pravidlá použitia kolmého zobrazenia pre všetky druhy technických výkresov vo všetkých techn. oblastiach stanovuje norma STN EN ISO 5456-2 a podrobnejšie pravidlá určuje súbor noriem STN ISO 128.

Princíp zobrazovania je totožný s princípom pravouhlého premietania na tri vzájomne kolmé priemetne, známym z deskriptívnej geometrie.

V technickej praxi treba zložitejšie predmety zobrazovať aj vo viac ako troch priemetniach a pretože sa zaviedla aj možnosť umiestniť zobrazovaný predmet voči premietacím rovinám iným ako v deskriptívnej geometrii popisovaným spôsobom, je príslušnými medzinárodnými normami zavedené iné jednoznačnejšie označovanie a názvoslovie premietacích metód.

Princíp zobrazovania na tri vzájomne kolmé priemetne

---

Princíp pravouhlého premietania (správnejšie kolmého, ortogonálneho) na niekoľko priemetní je vhodné vysvetliť postupmi a pojmami využívanými v deskriptívnej geometrii.

Pravouhlé premietanie na tri vzájomne kolmé hlavné priemetne (obr. 3.8 a) je rovnobežné premietanie. Hlavnými priemetňami sú pôdorysňa (vodorovná rovina), nárysňa (zvislá priečelná rovina) a bokorysňa (zvislá rovina kolmá na nárysňu). Priesečnice priemetní - osi x, y a z sú vzájomne kolmé a pretínajú sa v spoločnom bode (začiatku súradníc). Tri hlavné priemetne vytvárajú tzv. premietací kút. Premietaný predmet sa v ňom umiestni v tzv. priečelnej polohe tak, aby jeho podstavy, rovinné steny, hrany a osi boli rovnobežné alebo kolmé na priemetne. Potom sa hrany a steny kolmé na priemetňu premietajú na túto priemetňu ako body alebo úsečky. Kolmým premietaním hrán predmetu získame v príslušných priemetniach obrazy predmetu: nárys, pôdorys a bokorys. Ak potom sklopíme bokorysňu okolo osi z a pôdorysňu okolo osi x do roviny nárysne (obr. 3.8 b) získame združené priemety predmetu usporiadané v jednej rovine - t. j. v rovine výkresu (obr. 3.8 c). Na technických výkresoch sa nekreslia súradnicové osi x, y a z a vzdialenosť medzi združenými priemetmi volíme tak, aby sme mohli medzi jednotlivé priemety umiestniť popisy a kóty a aby sa vhodne vyplnila plocha na kreslenie na výkrese.