9.1.1 Profily povrchu

---

Charakter povrchu sa v zmysle tejto normy a ďalších noriem hodnotí podľa profilovej metódy, t. j. zo skutočného profilu nerovností povrchu, t. j. čiary, ktorá vznikne rezom skutočného povrchu definovanou plochou.
Skutočný povrch súčiastky, t. j. povrch ohraničujúci teleso a oddeľujúci ho od okolitého prostredia (obr. 9.2a) sa vždy menej alebo viac líši od geometrického povrchu, ktorý prestavuje ideálny povrch, ktorého menovitý tvar je určený výkresom (obr. 9.2b).
Rez sa môže viesť kolmo na smer prevládajúcich nerovností povrchu, a získame priečny profil alebo rovnobežne so smerom nerovností povrchu, a získame pozdĺžny profil.
Podľa normy STN EN ISO 4287 sú zo zosnímaného skutočného profilu priamo v meracom zariadení vhodnou filtráciou upravené a určené tri profily na určenie charakteru povrchu profilovými metódami, ale aj motívovými metódami a metódami založenými na krivke materiálového podielu. Sú to (obr. 9.3):

primárny profil - P-profil;

profil drsnosti - R-profil;

profil vlnitosti - W-profil.